Vianočná Janais – rozhovor

15. novembra 2019

Vianočná Janais – rozhovor
15. novembra 2019 Veronika Heckova

Pozrite, koho sme v tomto predsviatočnom čase stretli v uličkách našej predajne. Charizmatickú speváčku Janais. Chvíľu sme sa okúňali (nie každý deň sa vám podarí natrafiť na známu osobnosť), no nakoniec sme sa odhodlali ju pozdraviť a trošku aj vyspovedať. S úsmevom na tvári nám dovolila nakuknúť do svojho nákupného košíka a tiež prisľúbila interview. Nerobili sme ho, samozrejme, medzi regálmi 😀

Farebné papiernictvo u nás vyhráva aj nad hračkárstvom

Čo ste si u nás vybrali?
Sevt Rozhovor Janais (5)

Syn je prváčik, zatiaľ v škole pracovali najmä s farbičkami a keďže on kreslí o stošesť, prišli sme doplniť zásoby našich najobľúbenejších farbičiek Faber-Castell. A konečne naozajstné školské pero! Teo sa ho už nevedel dočkať, tak sme si dnes jedno prišli vybrať.

Prečo radi nakupujete v našom papiernictve?

Obidve moje deti veľmi rady kreslia, maľujú, strihajú, proste tvoria. Keď si má Nelka vybrať medzi hračkárstvom alebo papiernictvom, vždy skončíme tu. Máme radi veľký výber školských zošitov, kvalitných písacích potrieb, farbičiek, ale tiež rôzne milé drobnosti, od ktorých niekedy neviem deti odtrhnúť:).

Janais nám dovolila nazrieť nielen do nákupného košíka, ale i do svojho  súkromia :-). Ak vás zaujíma, ako sa v tomto čase má, čo prežíva a čo ju v najbližšom období čaká, začítajte sa do nášho spoločného rozhovoru.

Hudba ma sprevádza odjakživa

Vaše umelecké meno „Janais“ znie tak tajomne. Ako ste sa k nemu vlastne dostali?

Jana je u nás veľmi časté meno, preto som hľadala niečo, čo ma od tých ostatných Ján odlíši, ale zostane mu podobné. Páčilo sa mi francúzske meno Anaïs a pekne znelo aj v spojení s Jana – Janais. Neskôr som zistila, že meno Janais naozaj existuje v anglicky hovoriacich krajinách, je už však skôr archaické.

Čím ste chceli byť ako dieťa? Učiteľkou, baletkou, veterinárkou… alebo vás to odjakživa ťahalo k hudbe?

Ako dieťa som veľmi rada spievala v kúpeľni, kde sa to najviac ozývalo a susedia už vtedy prorokovali, že zo mňa raz bude speváčka. Prvé sóla som spievala v našom dievčenskom kostolnom zbore a postupne som si prešla všetkými speváckymi súťažami v okolí. Na strednej škole som začala skladať vlastné piesne a na vysokej sme s niekoľkými kamarátmi hudobníkmi založili moju prvú kapelu. Po štvrtom ročníku som sa vydala za gitaristu a odvtedy sme nahrali 4 štúdiové albumy. Posledný s názvom ILÚZIE vyšiel koncom minulého roka a obsahuje aj piesne známe z éteru ako Nad hladinou, Shoulder či Naveky. Počas vysokej školy som síce uvažovala nad prekladateľstvom, ale ako vidieť a počuť, hudba ma sprevádza odjakživa a nemenila by som.

Pochádzate z východu Slovenska, z okolia Prešova. Čím to je, že toľko umelcov sa zrodilo práve v tomto regióne? Vyviera vám tam akási zázračná voda 😛?Sevt Rozhovor Janais (3)

Veru, Prešov je takým slovenským Seattlom a určite k tomu prispieva aj množstvo hudobných klubov a podujatí, ktoré mesto a jeho obyvatelia organizujú. Pochádzam z malej obce Medzianky a v Prešove som študovala na gymnáziu, zhodou okolností v tej istej triede ako Martin Husovský, spevák skupiny Komajota. Aj po 15 rokoch života v Bratislave je pre mňa Prešov stále najsilnejším hudobným zázemím, kde nahrávam svoje albumy a koncertujem najradšej.

Skladáte si vlastné piesne. Kde hľadáte inšpiráciu? Máte nejaké svoje špeciálne miesto, kde vás nikto neruší a kde vás najčastejšie nájde vaša múza?

Nie vždy sa dá čakať na kopnutie múzou, takže väčšinou si len tak hrám na klavíri a spievam rôzne melódie. Keď sa mi nejaký nápev alebo harmónia naozaj zapáči, nahrám si to na telefón. Inokedy si po večeroch s manželom len tak hráme na gitare a niekedy sa naozaj podarí pekná spoločná pieseň ako naposledy „Naveky”.

Váš hlas znie z pódií vo viacerých jazykoch. Okrem slovenčiny a angličtiny využívate vo svojej tvorbe aj francúzštinu. Ktorou rečou sa vám spieva najlepšie? Ak sa to vôbec dá takto povedať… Je niektorá pieseň, ktorá vám mimoriadne prirástla k srdcu?

Spievam najmä v slovenčine, ale pár piesní som zložila aj v angličtine a vo francúzštine. Francúzština ma lákala od čias strednej školy, keď som si doma foneticky pospevovala Céline Dion a Laru Fabian. Prekážalo mi, že jazyk neovládam, a tak som sa prihlásila na gymnázium s francúzskym jazykom. Neskôr som francúzštinu vyštudovala na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Michel de Montaigne v Bordeaux. Tam som napísala aj svoje prvé piesne vo francúzštine ako Je m’en fous a Dans ma tête. Rada spievam aj šansóny známych šansoniérov ako Edith Piaf či Yves Montand, veď francúzština k šansónu jednoducho patrí. Napriek tomu pieseň so slovenským textom je pre mňa asi najväčšia výzva. Napísať pieseň bez klišé, so zapamätateľnou myšlienkou a dodržať pritom všetky pravidlá slovenského jazyka je celkom náročná vec. Stále sa učím byť dobrou textárkou. Jednou z mojich posledných a zároveň najobľúbenejších piesní a textov je už spomínaná pieseň „Naveky”.

Všimli sme si, že ste počas svojej hudobnej cesty prešli viacerými zmenami imidžu (dĺžka, strih i farba vlasov). Veď vy ste tak trochu chameleón :-D! Malo to vždy svoj dôvod alebo jednoducho len máte radi zmenu?

Navonok to vyzerá tak, že mám rada zmenu, ale ja som si vlastne len hľadala farbu a strih, s ktorými sa budem cítiť najlepšie. Myslím, že som sa našla v blond a v strihu po plecia, ale uvidíme ako dlho mi to vydrží :).

Čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase? Máte vôbec voľný čas? Ako relaxujete?

Asi ako každá matka, relaxujem v tichu, keď deti spia, niekedy aj pri skladaní bielizne. Základ je to TICHO:). Na druhej strane, som spoločenský človek a rada sa stretávam s kamarátkami. Pri káve, či pri vínku, vždy ma nabijú novou energiou a som za tieto „ženské kruhy” veľmi vďačná.

Sme taká normálna rodinka – občas pokojná, občas hektická

Máte krásnu rodinku, manžela, dve deti. Ako sa vám darí skĺbiť váš umelecký a spevácky život s tým rodinným?

Sevt Rozhovor Janais (1)Možno nie úplne bezproblémovo, ale zladiť sa to dá. Dcéra má 10 a syn 6 rokov, obaja už chodia do školy a tak mám cez deň oveľa viac času na svoju prácu ako za čias materskej dovolenky. Doobedia sú teda moje, vtedy mávam pracovné stretnutia, skladám nové piesne a texty. Popoludní ako každá iná matka vodím deti na krúžky a píšeme domáce úlohy. Taká normálna rodinka, občas pokojná, občas hektická. Navyše, tým, že bývame v Bratislave, no obaja s manželom pochádzame z iných častí Slovenska, chýbajú nám babky, ktoré by boli stále po ruke, najmä počas období koncertovania. Máme však skvelé kamarátky – opatrovateľky, na ktoré sa vieme spoľahnúť a na ktoré sa naše deti zakaždým veľmi tešia.

Váš manžel je zároveň aj vaším pracovným partnerom, vzájomne sa dopĺňate a podporujete. No neleziete si občas už aj na nervy?

Stáva sa, že máme na niektoré dôležité veci iný názor a niekedy chvíľu trvá, kým sa zhodneme. Pre nás dvoch je stále aj tak najťažšie naučiť sa rozdeliť si čas na ten pracovný a ten, ktorý patrí rodine. S manželom vždy všetko konzultujeme, či sa to týka hudobníckej alebo manažérskej časti našej práce, takže sme aj počas bežného dňa stále na telefóne a doma po večeroch sa nám len málokedy podarí vypnúť. Problém je, že ja neznášam stres, vtedy som nervózna, takže v hektických situáciách nech so mnou radšej nikto nehovorí. Už to len naučiť môjho muža :)…

Ako si organizujete svoj čas? Ste ten typ, ktorý má všetky dôležité termíny, povinnosti, detské krúžky a besiedky zaznačené v mobile? Alebo ste ešte stále verná papierovej klasike?

Okrem toho, že je môj manžel gitarista a manažér našej kapely, je navyše aj technický typ, povolaním informatik. Celý náš spoločný život sa ma snaží naučiť využívať všetky možné dostupné technológie, ale ja som v mnohom stará škola. Najradšej mám zápisníky, kde si píšem poznámky, aj takzvané „To Do“ listy, ideálne na každý deň. Kalendár v tablete mám stále po ruke, ale aj tak si na cesty zakaždým pribalím do tašky zápisník. Nejeden text som napísala cestou v aute a predsalen so škrtancami a prepisovaním to má pre mňa stále väčšiu umeleckú hodnotu :).

Ako sa zvykne hovoriť, že obuvníkove deti chodia bosé, u vás doma je to ako? Vediete deti k hudbe, majú záujem? Či tomu nechávate čas a voľný priebeh?

Dcéru Nelku spev vôbec neláka, ale na klavíri hrá už 5 rokov a tiež ju veľmi baví keramika a kreslenie. Teo berie ako hotovú vec, že bude spevák ako ja. Má len 6 rokov, ale intonuje pekne a začína hrať na gitare. Časom uvidíme, či to myslí vážne :).

Nekladiem dôraz na materiálne darčeky

Ako vo vašej hudobníckej rodine vyzerajú Vianoce? Trávite ich iba vo štvorici alebo aj so širšou rodinou?

Väčšinu decembra strávime cestovaním a koncertovaním po Slovensku, takže samotné sviatky pre mňa znamenajú najmä spoločný čas s našimi deťmi. Na Štedrý deň bývame doma len my štyria, ale po pár dňoch naskočíme do auta a navštívime starých rodičov a ostatnú rodinu na strednom a východnom Slovensku.

Ste gazdinka, ktorá má už týždeň pred sviatkami napečené, upratané a vyzdobené?

Ale kdeže, celé adventné obdobie hráme koncerty, takže upratujem a zdobím byt vždy až na poslednú chvíľu, obvykle 23. decembra. Koláčiky a vianočné pečivo si objednávame z našej obľúbenej cukrárne, naozaj by sme to doma pred sviatkami nestihli. No vyskúšali sme si, že pečenie medovníkov má svoje čaro aj počas samotných vianočných dní a deti sa na to vždy veľmi tešia.

Ako vyzerá vaše sviatočné štedrovečerné menu? Držíte sa tradícií?

Manžel pochádza z Banskej Bystrice, jeho rodičia zo západného Slovenska, ja mám zase korene na východe. Tak sme si tie tradície trochu prispôsobili a pomiešali. Napečieme vianočku, namiesto kapustnice varíme hríbovú omáčku, opekance (bobaľky) sú na štedrovečernom stole každý rok, ale kapor nie. V mojej vani ešte neplával ani jeden, nemala by som potom to srdce…

Spievate a hráte si doma koledy alebo už máte spievania na koncertoch dosť?

Presne tak, doma spievame menej, ale vianočné piesne rôznych interpretov si púšťame dookola.

Aký najkrajší darček ste v živote dostali?

Keď som bola dieťa, žili sme na dedine a skromne. Myslím, že práve preto nekladiem dôraz na materiálne darčeky. Odkedy som matka, Vianoce pre mňa dostali tú najkrajšiu podobu. Uvedomujem si, že mať vlastnú rodinu je ten najväčší dar a som za to vďačná.

Čo vás teraz v najbližšom období čaká?

Dobrá hudba, trocha stresu, veľa kávy, menej spánku a s tým spojené adventno-vianočné koncerty v rôznych slovenských mestách.

Vianočné koncerty majú pre mňa osobité čaro

Máte k vianočným koncertom špeciálny vzťah? Predstavte nám trošku bližšie váš vianočný repertoár.

Vianočné koncerty sú pre mňa vždy veľkou zmenou z môjho tradičného repertoáru na ten pokojný vianočný. Atmosféra na námestiach a v kostoloch je naozaj čarovná a keďže trvá len jeden mesiac v roku, vychutnávam si ju čo najviac. Koncert pozostáva z tradičných slovenských kolied, z francúzskych a anglických vianočných piesní a tiež z mojich autorských skladieb ako Biela pieseň (dueto so Zuzanou Smatanovou), či do slovenčiny pretextovanej Let it Snow. Všetky tieto piesne sa nachádzajú na mojom albume VIANOČNÁ JANAIS.

Už teraz sa teším na návštevu týchto miest po celom Slovensku:

29.11. Snina, Námestie, 16:30Sevt Rozhovor Janais (4)
1.12. Liptovský Hrádok, Kostol Navštívenia Panny Márie, 17:00
4.12. Zvolen, Vianočné trhy, 18:00
7.12. Jakubov, Kostol sv. Filipa a Jakuba, 18:00
10.12. Bratislava, Benefičný koncert, Primaciálny palác, 19:00
14.12. Banská Bystrica, Námestie SNP, 17:00
15.12. Kremnica, Kostol sv. Kataríny, 18:00
17.12. Bratislava, DK Dúbravka, 19:00
19.12. Prešov, Kino Scala, 19:00
20.12. Bardejov, Bazilika sv. Egídia, 19:00
22.12. Levice, Námestie hrdinov, 18:00
28.12. Veľká Lehota, Kostol sv. Martina, 15:00
29.12. Trnava, Kostol sv. Jakuba, 20:00

 

Na záver vám položíme našu už tradičnú otázku. Bez akého papierového produktu si nedokážete predstaviť svoj deň? 

Ako prvý mi napadol toaletný papier:). Ale budem serióznejšia a označím môj zápisník ako moju externú pamäť.

Janais veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme jej krásne vianočné i koncertné obdobie.

Komentáre (0)

Komentovať článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*