Digitálne deti

18. marca 2019

Digitálne deti
18. marca 2019 Veronika Heckova

Žijeme v dobe elektronickej… Komunikujeme medzi sebou cez maily, SMS-ky, četujeme na sociálnych sieťach. Elektronizácia neobchádza ani úrady, rôzne inštitúcie či školy.

Deti si so sebou do školy nosia mobily, čakanie u lekára či na zastávke si vypĺňajú hraním hier či písaním si s kamarátmi. Už vôbec nie je raritou vidieť dvojročného drobca, ako jedným prstom ťuká do displeja mobilu či tabletu…
Smerovanie spoločnosti asi nezastavíme. Deti sú v tomto smere veľmi citlivou skupinou, ktorú by sme mali chrániť a pozitívne na ňu vplývať (aj vlastným príkladom). Do akej miery je to však v našich rukách? O tejto téme sme sa porozprávali s odborníčkou na výchovu, lektorkou efektívneho rodičovstva – RNDr. Martinou Vagačovou. Sevt Autorka (3)

Na úvod by som sa rada opýtala, prečo si podľa vás táto téma zaslúži patričnú pozornosť a nemali by sme byť voči nej ľahostajní?

Tak ako ste už spomenuli, éra rapídneho rozvoja digitálnych technológií výrazne zmenila spôsob a tempo nášho života. Elektronika vplýva na naše osobnosti, zasahuje do našich vzťahov, je nám nevídaným pomocníkom a zdrojom okamžitého množstva informácií, potešenia a pomoci. Zasahuje teda všetky sféry nášho života, od osobnej, pracovnej až po sociálnu. Ak chceme, aby nám tieto výdobytky slúžili, potrebujeme k nim pristupovať uvedomele. Znamená to, že zaobchádzanie s elektronickými nástrojmi a pohybovanie sa v umelovytvorenom prostredí, vyžaduje zadefinovanie pravidiel ich používania od nás, dospelých, nehovoriac o osobnom príklade a našej disciplíne. Tak, ako sa rodičia prirodzene starajú o fyzické zdravie detí (riešia kvalitu stravy, pohyb, pobyt na čerstvom vzduchu), mali by dbať aj na ich duševné zdravie, kde okrem iného zahŕňame aj oddych mozgu. Konkrétne to znamená – sledovanie kvality a množstva prijímaných informácií a ich kompenzovanie s oddychom, aby vznikal priestor na ich náležité spracovanie mozgom.

Ako elektronika vplýva na naše deti? O čo jej používaním prichádzajú? Môžu vďaka nej, podľa vás, aj niečo získať?

Rada by som najprv zdôraznila, že elektronika je pre naše životy nepochybne dôležitým prínosom a krokom rozvoja. Vďaka nej sme sa posunuli ako ľudstvo do doposiaľ neprebádaných oblastí… avšak zároveň jej mnohé dopady ešte nevieme posúdiť a predpokladať.

Pri technológiách to nie je také jednoduché, lebo príznaky nadmerného používania sa dostavia až po istom čase. Badateľné sú, a to najmä na duševných príznakoch jednotlivca. Môže ísť o:

  • Postupný pokles schopnosti koncentrovať sa.
  • Znižovanie trpezlivosti pri prekonávaní prekážok bežného života. Náročnejší tréning či ťažšia domáca úloha vyvolávajú chuť to vzdať.
  • Hraním videohier si dieťa obľubuje neustále odmeny a prospieva v prostredí pochvaly, ktorá prichádza rýchlo a často. Tak sa postupne stráca jeho túžba po dosiahnutí lepšieho výsledku, pretože vo videohre je všetko odmenené, nielen pokrok.
  • Čím viac času trávia deti pred obrazovkou, tým menej empatie sú schopné prejaviť. Deti sa stretávajú v rozprávkach, seriáloch, videohrách s množstvom násilia, čím sa znižuje ich citlivosť voči bolesti iných, šikanovaniu a prejavom násilia.
  • U niektorých detí sa vyskytuje neschopnosť rozlišovania zážitkov z internetu s reálnymi skúsenosťami. Napríklad sú schopné uveriť nadľudským schopnostiam super hrdinov a rátať s nimi v realite.
  • Bezproblémovosť vzťahov na internete (jeden vzťah ťa otravuje, hneď máš po ruke iný) môže viesť k tomu, že ich reálne vzťahy začnú frustrovať.

Môžu vďaka nej, podľa vás, aj niečo získať ?

Možnosti sú nedozerné, ak je dieťa správne usmerňované a najmä ak dokáže kriticky myslieť. Potom ide predovšetkým o zručnosť získavania rôznych druhov informácií cez články, tutoriály, encyklopédie a podobne. Možnosti precvičovania a získavania vedomostí cez rôzne programy, aplikácie či hry. Rovnako je to aj so získavaním istých zručností ako: postreh, modelovanie v priestore, strategické rozmýšľanie a iné….. Sevt Rozhovor (2)

www.efektivne-rodicovstvo.sk

Do akého veku by sme mali deti udržať v akejsi bezpečnej vzdialenosti od elektroniky? Je to vôbec možné? 

V dnešnom svete, kde sme elektronikou obklopovaní všade je veľkou prednosťou, ak dieťa do troch rokov nie je cielene vystavované žiadnemu elektronickému displeju, vrátane televízora. Je samozrejmé, že sa pri ňom vyskytne, ale ak sa dá, netreba mu zámerne púšťať rozprávky či pesničky cez obrazovku. Maximálne audio. Ide totiž o najcitlivejšie obdobie vývoja, kedy dieťaťu skutočne vytvárame podstatný základ pre celoživotné fungovanie. Prečo nepodporiť jeho zdravie? Dieťa sa v tomto veku učí predovšetkým cez prijímajúci zážitok s blízkou osobou.

Do šiestich rokov je ideál, ak dieťa sleduje a hrá na elektronických médiách programy, ktoré rodič videl, respektíve pozná ich obsah a spracovanie. Rodič je zodpovedný za to, čím dieťa duševne „nakŕmi“. Mal by sa teda pýtať otázky typu: Aké charakterové vlastnosti sa program snaží budovať? Je hlavná postava hodná napodobňovania? Ako sa v programe správajú k sebe rodinní príslušníci?

Akým spôsobom im pri využívaní digitálnych médií nastaviť hranice? Existuje niečo ako „optimálny čas“ strávený pri počítači, hrách či televízii? Od čoho by sa mal odvíjať a čo všetko by sme doňho mali započítať (máme na mysli TV, počítač, mobil…)?

Istým spôsobom dieťaťu nastavuje hranice život sám. Počas pracovného týždňa deti trávia väčšinu dňa v inštitúciách a na krúžkoch. Keď sa s nimi rodič konečne stretne, bolo by dobré stráviť nejaký ten čas vonku na vzduchu. Ak je dieťa školopovinné, prvoradou realitou sú domáce úlohy. Ak je dieťa v predškolskom veku, dôležitá je voľná hra, čo znamená  čokoľvek, či už samostatne alebo so súrodencom či kamarátmi a na čo má práve chuť. Až potom by mala prichádzať na rad elektronika. Niekomu sa tam vlastne ani nezmestí, alebo len v podobe krátkeho večerníčka či YouTube videa alebo hry. Dôležité je upozornenie, že hodinu pred spaním by žiadne dieťa nemalo sledovať nijakú obrazovku ani telefón. Ide o to, že mozog potrebuje čas na to, aby prestal byť aktívny a začal oddychovať. Pozeranie na displej prispieva k jeho aktivite, a tak mnohé deti nevedia po sledovaní hoci krátkej rozprávky tak ľahko zaspať.

Rodičia často riešia dilemu, ako deťom nastaviť vhodný limit a nebyť pritom za toho zlého, ktorý iba prikazuje, zakazuje…Čo by ste poradili, aby obe strany boli spokojné a ani jedna neťahala za kratší koniec? Sevt Rozhovor (5)

Ak chceme plniť rodičovskú rolu zodpovedne, prináša to so sebou aj prevzatie vedenia vzhľadom na odžitú životnú skúsenosť a rozvinuté zručnosti života. Hranicu nemá nikto rád, prečo práve deti by ju mali vítať s radosťou? Ich úlohou je skúmať a nájsť svoj spôsob ako život žiť. Rodič je tu na to, aby im sprostredkoval prirodzené zákonitosti a spoločenské zvyklosti pre zmysluplný a spokojný život. A tak sa dostáva aj do neobľúbenej polohy. Avšak forma, ktorou kladie hranice a obmedzenia by mala byť pevná a zároveň láskavá. Napríklad, keď treba vypnúť TV či počítač, treba rátať s tým, že dieťa frfle alebo aj plače… Rodič by mal uznať dieťaťu, že nie je ľahké opustiť niečo, čo ho baví. Potom ho upriamiť na to, že príjemný spoločný čas je ešte pred nami, napríklad slovami: „Teraz sa vykúpeme a potom nás už čaká obľúbené večerné čítanie.“ Na dokreslenie takejto potrebnej regulácie použijem príklad, kde je nám to už celkom jasné. Deťom dávame jesť len to, čo považujeme za zdravé, výživné a prínosné, dbáme na to, aby nejedli veľa a zvlášť, aby nezjedli akékoľvek množstvo sladkostí či stravy z „fast foodov“. Tým tiež nastavujeme hranice, ktoré sa deťom nepáčia. Či nie?

Pre deti je asi náročné dodržiavať stanovené limity. Hodinku sa venujú počítačovej hre s jedným kamarátom, hodinku so súrodencom, potom zavolá druhý kamarát, v televízii dávajú zaujímavý film a pri obzretí sa za víkendom zrazu zistíte, že vaše dieťa väčšinu času strávilo pozeraním do niektorej obrazovky. V tomto smere treba byť asi dôsledný, však? Čo by malo nasledovať, ak dieťa neustále prekračuje čas vymedzený pre elektroniku a nedodržiava vzájomnú dohodu?

Povedala by som, že vaša otázka naráža na niečo komplexnejšie, a to je celkový životný štýl rodiny, respektíve priority trávenia voľného času. Cez týždeň majú rodičia v podstate minimum času, kedy môžu byť s deťmi takpovediac ľudsky blízko. Teda mať čas, kedy deti do ničoho neženieme, neorganizujeme, ale len s nimi sme a užívame si jeden druhého. To sa dá aj pri spoločnom varení, upratovaní a iných povinnostiach, ak ich dokážete osviežiť či zatraktívniť hravou príchuťou a dobrou hudbou. Potom, ak na to nadviažete dobrodružnou výpravou v prírode, pekný deň je za vami. Kam smerujem? Hlavným programom dieťaťa by mala byť hra s kamarátmi a súrodencami, ktorá využíva pohyb, šport, kreatívne veci ako papier, nožnice , lepidlá, kocky, palice, drevá alebo stolové hry či pohybové vonkajšie aktivity. V zásade v mladšom veku detí rodičia takýmito záujmami ovplyvňujú výber kamarátov, s ktorými trávia čas. Potom na elektroniku ostáva skutočne obmedzený čas, ktorý je pod prirodzenou kontrolou aktívneho a vzťahy budujúceho života.

Pokiaľ sme my rodičia doma, vieme odsledovať čas, ktorý dieťa strávi pri digitálnych médiách. Pokiaľ je však doma samo, prípadne mimo domu, je to už zložitejšie. Myslíte si, že by sme sa mali riadiť starým známym „dôveruj, ale preveruj“ a deti kontrolovať?

Ruku na srdce dospeláci, poznáme sa, keď ideme pozrieť „iba niečo dôležité“ na nete, ako často sa tam zabudneme a z minútky je odrazu 5, 10… 30 minút? Pri obrazovkách čas inak plynie, priam sa zastaví. Musíme mať jasnú motiváciu dodržať vopred stanovený limit. Je potrebné učiť deti sebakontrole, avšak hlavne vlastným príkladom. To znamená, že pravidlá používania potrebujeme rovnako my dospelí, ako aj deti. Všetci si potrebujeme osvojiť myšlienku, že digitálne médiá sú výborným sluhom, ale zlým pánom. Preto treba nad nimi vládnuť, nie nechať sa nimi ovládať! Keď deti vidia, že sme v tom spolu, ľahšie spolupracujú. Sevt Rozhovor (8)

Ako rodina by sme mali spoločne pracovať na budovaní akejsi vnútornej motivácie k „digitálnej rovnováhe“. Ako tomu naučíme naše deti?

Opäť použijem paralelu s jedlom. Ak chceme udržiavať svoju váhu na optime, je nám jasné, že potrebujeme kontrolovať kvalitu, ako aj kvantitu prijímanej potravy. Prirodzeným inštinktom každého človeka je aj to, že nemôže jesť nepretržite. Medzi jedlami sú pauzy na trávenie. Rovnaké zákonitosti  by sme mali dodržiavať aj pri používaní technológii, ak chceme, aby nám slúžili, ergo boli nám na úžitok. Znamená to, že tak, ako pri potrave potrebujeme čas na trávenie a vstrebávanie živín, pri technológiách potrebujeme čas na reflexiu prijatých informácií, aby sme pretriedili tie, ktoré sme schopní použiť a spracovať do vedomostí. Regulovať používanie elektroniky, znamená venovať sa aktivitám iného druhu:

„neštruktúrovaný čas“: počúvanie hudby, pozeranie von z okna, ležanie pod stromom a počúvanie prírody… toto podporuje oddych mozgu,

„čas hry“: spontánne, dobrodružné objavovanie zmyslami a telom, smiech, rolové hry, tancovanie… toto podporuje nové spojenia v mozgu,

„čas spájania“: spoločné rodinné jedlo s rozprávaním, rodinné čítania, nočné prespávania v prírode, divadelné krúžky, kluby stolových hier, knižné, rečnícke a debatné činnosti… toto podporuje pocit šťastia a spolupatričnosti.

Ak pokračujeme v paralele s jedlom, pre zachovanie ideálnej váhy sa ľudia tiež hýbu a športujú. Tak isto mozog potrebuje trénovať. Ako sa to deje? Je nutné sa odpojiť od zdroja informácií, poodísť a stráviť čas spracovávaním informácií a duševnou tvorbou.

Pohyb pozitívne ovplyvňuje vývoj mozgu, lebo zrýchľuje tep (dodanie väčšieho množstva kyslíka), znižuje hladinu stresu. To znamená, byť ochotní ísť s deťmi aj von, tráviť čas na miestach bez technológií, obyčajne behať, hrať hry a skákať, hlavne kvôli poznávaniu iných foriem učenia sa a zvyklostí, ktoré sa nakoniec stanú ich správaním.

Vytvorte si univerzálne rodinné pravidlá používania elektroniky na základe toho, čo je pre vás dôležité. Napríklad: žiadne telefóny počas noci v izbe, kde sa spí, ani počas jedla, učenia, a ani po istej hodine večer.

Čo môžeme deťom ponúknuť namiesto elektroniky? Existuje vôbec niečo také? Sevt Rozhovor (1)

Najsilnejšou konkurenciou elektronike je vzťahová aktivita s rodičom. Niečo, čo si s dieťaťom užijete každý deň: stavanie lega, rozprávanie vtipov, piškvorky, čítanie obľúbenej knihy. Spoločné rodinné zvyky: stolovanie, pri ktorom zdieľate zážitky dňa (radosti, úspechy, zaujímavosti, bizarnosti…), večerné čítanie, stolové hry, vymýšľanie rodinných tradícií a rozprávaní na pokračovanie, výlety do prírody a poznávacie aktivity…

Keďže sme papiernictvo, neodpustíme si ešte otázku priamo z nášho „fachu“. Bez akého papierového produktu si neviete predstaviť svoj deň? Prečo?

Bez papiera a pera, lebo si musím značiť myšlienky a nápady, o ktorých učím. Používam aj fixky a flipchart keď prednášam, aj blok na poznámky so „špirálovou“ väzbou.

Potom množstvo kancelárskeho papiera s lištami, keď vyrábam manuály na kurzy Efektívneho rodičovstva. Na kurzoch ER používame menovky, aby sme sa poznali, tiež bloky, perá…

A nakoniec rôzne zakladače, šanóny, euroobaly, lebo tých vecí, čo musím archivovať je naozaj veľa…

Komentáre (0)

Komentovať článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*