Ako zvládnuť život s prváčikom a nezblázniť sa

29. júna 2017

Ako zvládnuť život s prváčikom a nezblázniť sa
29. júna 2017 Jana Lauková

Teda s prváčkou. Školský rok sa pomaly končí a ja môžem bilancovať. Naša prváčka čoskoro dostane koncoročné vysvedčenie a s radosťou si užije prázdniny. A priznávam sa, že ja spolu s ňou.

S návodmi, čo všetko má prvák zvládnuť, kým nastúpi do školy, sa stretnete všade. Ale čo má zvládnuť mamina, to vám nepovie nikto. Z hrajúceho sa dieťatka sa prakticky zo dňa na deň stane človiečik s morom povinností, pevným režimom dňa, človiečik, ktorého zrazu budú hodnotiť a ktorému budú diktovať, čo má kedy robiť. Pri pomyslení na to, ako som stresovala, že moja dcéra nebude mať všetky pomôcky, ktoré potrebuje, mi je teraz do smiechu. Netušila som, čo ma v skutočnosti čaká, s čím všetkým sa budeme musieť spolu popasovať…

Ranné vstávanie

Sevt Zivot S PrvakomDcéry sa najviac dotkla zmena spánkového režimu. A veru aj mňa. Stal sa zo mňa dozorca prikazujúci kedy vstať, kedy spať. To, že dcéra musí pravidelne skoro vstávať, pretože škola nepočká, po niekoľkých prefňukaných ránach pochopila. Nadšenie z prvého dňa v škole čoskoro vyprchalo a z pelechu sa jej, veru, už vyliezať nechcelo – veď do škôlky mala čas dôjsť. Ale zvykla si. Horšie to bolo s poobedňajším spánkom. Nespávala už síce veľa, ale každý deň si chvíľu pospala. A zrazu nič. V piatok som už na nej badala únavu – bola nepozorná, podráždená, zle sa s ňou komunikovalo, ťažšie sa sústredila. Počas víkendu akoby sa chcela vyspať do zásoby – aj v sobotu, aj v nedeľu spala poobede takmer dve hodiny. Večer sa jej potom, samozrejme, nechcelo do postele. Toto martýrium, našťastie, asi po dvoch mesiacoch prešlo. Jednoducho sme trvali na pevne stanovenej dobe večierky a pomohlo nám aj skoré stmievanie. Naša prváčka nadobro prešla na pravidelný režim. Občas sa jej síce do postele nechce, ale keď ju upozorním, že ráno musí vstať, rozmyslí si to.

Vlastný priestor a systém

Pred nástupom do prvého ročníka sme jej upravili priestor v detskej izbe. K priestrannejšiemu stolíku dostala zásuvkový diel a doplnili sme police. Ale zvyknúť si na udržiavanie poriadku, to bol iný oriešok. Dcéra mala tendenciu povyberať z políc a zhromaždiť na stolíku naozaj VŠETKO. Donekonečna sme tak spolu preberali, čo práve potrebuje a čo je nutné odložiť. A kam to odložiť. Aby nechodila po byte so žalostným výrazom v tvári svedčiacim o tom, že znovu hľadá niečo, čo si len „odložila“. Pomohlo, keď sme jej na stenu nad stolíkom upevnili prvý rozvrh hodín. Každý deň mal svoju farbu a do okienok sme nakreslili spoločne vymyslené symboly pre jednotlivé predmety. Dcéra sa učila pripravovať do školy systematicky. Okienko po okienku. A ukončené odložiť. Nakoniec pochopila aj to, že bábiky, farbičky, maľovanky a množstvo iných nepotrebných vecí ju pri príprave vyrušuje. Tieto veci dostali na stolíku priestor až po odložení vecí patriacich do posledného okienka.

Symboly predmetov a farby dní sa nám osvedčili aj pri kontrole, či má dcéra v taške všetko potrebné. Vytvorili sme kartičky, ktoré majú na jednej strane obrázok predmetu, na ktorý sa pripravuje, a na druhej strane sú nakreslené pomôcky prislúchajúce k danému predmetu. Kartičky sú spojené krúžkom. Napríklad pondelok má modrú farbu – na jednej strane modrej kartičky je symbol matematiky a na rube obrázok pravítka a kružidla, pracovného zošita, učebnice atď.

Farebný kalendár

Na chladničku sme pripevnili veľký papier s okienkami na každý deň v týždni. Podľa zrkadielka a oznamov od triednej doň zapisujem blížiace sa vystúpenia, výlety, exkurzie, súťaže či zber papiera. Takisto aj pozvania na narodeniny. Alebo termíny u zubárky či na vrátenie kníh do knižnice. Zo začiatku to bol pomocník najmä pre mňa a manžela. Slúžil nám na plánovanie času, vedeli sme, kedy treba to či ono zabezpečiť. A hlavne sa nám tak nemohlo stať, že by sme zabudli na rodičovské združenie alebo výlet. No časom sa v tom začala orientovať i dcéra. Ako sa postupne zlepšovala v čítaní a písaní, sama začala do okienok na papieri značiť, čo je dôležité.

Naša prváčka sa musela naučiť kontrolovať si peračník a ja som sa musela naučiť mať v rezerve nielen výkresyzošity, ale aj množstvo ceruziek, pier, pravítok či farebných papierov. Lebo nie je nič horšie, ak sa niečo stratí alebo pani učiteľka povie, že to MUSÍME mať, a my to nemáme.

Denný režim

Najdôležitejšie ale bolo vytvoriť si denný režim. Všetci sme si museli zvyknúť na nový systém. Dcéra spočiatku prichádzala zo školy nadšená z prvých dojmov a zážitkov. Neskôr sa však všetko stalo rutinou a nadšenie postupne vyprchávalo. A keď sme sa chceli dozvedieť, čo sa deje v škole, nestačilo len pravidelne kontrolovať žiacku knižku a zrkadielko. Naučila som sa nezaťažovať dcéru otázkami o škole hneď, ako príde domov. Nevypytujem sa. Ak sa mi chce s niečím zdôveriť, počúvam ju. Prezlečieme sa, spravíme si spolu čaj. Pustím sa do prípravy večere a rozprávame sa ako dve dospelé ženy. Ja jej porozprávam, čo bolo v práci, a potom sa opýtam, aký mala deň ona. Postupne preberieme problémy s chlapcami, čo ktorá spolužiačka povedala a čo sa na ktorej hodine udialo alebo neudialo. Táto naša spoločná chvíľka má na obe vynikajúci relaxačný účinok. Plynule z nej vždy prejdeme k domácim úlohám a čítaniu.

Domáce úlohy

Väčšinu úloh si dcéra spraví v družine, doma ich stačí už len skontrolovať alebo opraviť. Niekedy, keď je to nutné, preskúšam ju, alebo si dáme cvičný diktát. Ale čítanie, to bola výzva. Dcéra mala tendenciu domýšľať si slová a čítať niečo celkom iné, ako bolo napísané v učebnici. Znovu a znovu sme sa vracali k jednému slovu, kým jej zrazu svitlo a prečítala to správne. Jednoducho sa musela naučiť krotiť a venovať pozornosť tomu, čo práve robí. A ja som sa musela naučiť krotiť, nepozerať stále na hodinky a trpezlivo ju nabádať vrátiť sa myšlienkami do učebného textu. Pomohlo, keď som jej text najprv prečítala ja a ona čítala po mne. Neskôr sa však ukázalo, že má veľmi dobrú pamäť a spolieha sa na to, že si text po mojom prečítaní zapamätá. Na druhej strane sa však takto naučila pekne nahlas čítať čiarky, otázniky, výkričníky i priamu reč.

Rada nad zlato

K písaniu len toľko – viete, že škvrny od atramentu perfektne vyperiete, ak ich najprv vyzmizíkujete? Ak sú aj potom stále veľmi viditeľné, namočte ich do vody s citrónom a soľou a po odmočení vyperte. A písmena sa najlepšie precvičujú na veľkých papieroch s nalinkovanými čiarami a pomocnými čiarami. Tie sme si nakopírovali do zásoby.

Jedenie

Sevt Zivot S Prvakom2Neverili by ste, aký je to problém stále vymýšľať niečo chutné na desiatu. Tak, aby dcéra nemusela len nakupovať v bufete, lebo všetci to tak robia. Osvedčilo sa mi pripravovať desiatu (alebo aspoň jej zložky) už večer. Nakrájanú zeleninu alebo ovocie dám do nádobky a vložím do chladničky, pripravím nátierku, premyslím si, čo dať do rožka. Ráno už len dokúpim pečivo. Ak fantázia zlyháva, istí to sladké plnené pečivo (neznášam croissanty v trvanlivom balení) a ovocie. No a určite trvám na raňajkách. Zistila som, že spočiatku bolo dcérke ťažké načasovať si hlad do prestávky a desiatu dojedala v družine alebo prinášala domov. Keď sa riadne naraňajkovala, bola som spokojná, že má aspoň ten základ.

Obedy v škole boli kapitolou samou o sebe. Našťastie, naša škola na internetovej stránke zverejňuje, čo počas týždňa varí. A tak už vopred viem, kedy bude „fuuuj ryba“ a kedy „mňaaam kura s ryžou“. Podľa toho plánujem desiatu. Tak, aby sa dcérka mohla v družine spoľahnúť na to, že nezostane hladná. Bolo to jednoduchšie, ako ju nútiť zjesť všetko, pretože to my platíme. Vyžadujem len, aby zjedla aspoň polievku a mala niečo teplé do bruška. Som rada, že moja dcéra má len veľmi málo „fuuuj“ jedál a že v našej jedálni varia naozaj dobre.

Krúžky

Na dva dni v týždni sme naplánovali krúžky – na stredu, keď nedostávajú domáce úlohy, a na piatok. Prvý krúžok – výtvarný – má v škole. Krásne si pri ňom oddýchne a ja sa nemusím stresovať kvôli presunu. Navyše som získala čas. Zatiaľ čo je dcéra na krúžku, ja stihnem čo-to porobiť doma – poupratovať, požehliť atď. V piatok chodí na tanečnú. Jednoducho preto, lebo tam chodia dievčence, ktoré pozná zo škôlky. A tie jej spočiatku veľmi chýbali. Teší sa na ne celý týždeň. Na ne a na ten pohyb. Zistila som, že pohyb v nej uvoľňuje napätie, ktoré sa v nej za celý týždeň nahromadilo. Keďže Centrum voľného času je až na druhom konci mesta, na piatky som jej musela zariadiť odvoz. Na tanečnú ju obvykle odvezie manžel alebo dedko a ja ju vyzdvihnem. Po práci idem na kávu alebo len tak chodím po meste a relaxujem až dovtedy, kým sa krúžok neskončí. Tiež si znižujem napätie z celého týždňa.

Veľa vecí v domácnosti sa prispôsobilo škole – napríklad čas prania, pretože cvičebný úbor musí byť čistý a nespotený. Ak sme spolu v obchode, automaticky premýšľame, či sú doma výkresy a ako sme na tom s lepidlom.

Veľká zmena pre všetkých

Najviac sme sa ale prispôsobili my. Teraz si uvedomujem, akou veľkou zmenou naša prváčka prešla. Naučila sa, čo sú to povinnosti, a začali ju tešiť výzvy. Pochopila, že na výsledok svojej práce musí niekedy čakať dlhšie, a keď nemusí myslieť na to, že má ešte nejaké povinnosti, hrá sa pokojnejšie. Ja som pochopila, že niektoré veci jednoducho robiť nesmiem – napríklad zakazovať jej ísť von. Potrestať, ak je to naozaj nutné, sa dá aj inak. Von môže ísť stále, ale čo tak zakázať jej pozerať televíziu, ísť na kúpalisko alebo na zmrzlinu… Pochopila som aj to, že moja dcéra rastie. Občas sa síce ešte správa detsky a tajne pašuje hračky do školy, ale už vie myslieť dopredu a kontrolovať samú seba. Raz príde aj čas, keď mi už ani len nenapadne prezerať jej školskú tašku či sužovať si hlavu tým, čo jej pripraviť na desiatu. Jednoducho to už zvládne sama. A o to vlastne ide.

Spomenuté produkty v článku nájdete v predajniach Ševt papiernictvo alebo na eshope www.sevtprerodinu.sk.

Komentáre (0)

Komentovať článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*